6
príslušnú stranu. Ďalej tiež si treba uvedomiť, že riadenie modelu je proporci-
onálne, to znamená, že úmerne vychýleniu ovládača sa vychyľuje aj príslušné
kormidlo alebo pridáva či uberá plyn. Potrebné výchylky pák ovládačov sú
väčšinou len veľmi malé, nie doraz-doraz.
Krídelkami sa ovláda priečny náklon modelu (naklonenie krídla). Jemným
vychýlením ovládače krídeliek napr. vľavo dosiahnete naklonení modelu
vľavo. Ak by ste ponechali ovládač vychýlený, model bude pokračovať (rých-
losťou, ktorá je úmerná veľkosti výchylky ovládače) v nakláňaniu - nakoniec
môže vykonať celý výkrut - otočenie modelu okolo pozdĺžnej osi o 360 stup-
ňov. Ak ovládač krídeliek po uvedení modelu do požadovaného náklonu vrá-
tite do neutrálu, model ďalej poletí v tomto náklonu.
Výškovým kormidlom (výškovkou) ovládate model vo vertikálnej rovine;
jemným pritiahnutím ovládača výškovky k sebe dosiahnete stúpania mode-
lu, naopak jemným potlačením ovládače od seba klesania. Model však nie je
schopný trvalo stúpať len v dôsledku vychýlenia výškovky, potrebuje k tomu
energiu dodávanú motorom. Ak teda chcete stúpať, musíte pridať plyn - v
opačnom prípade model začne strácať rýchlosť, a ak by ste včas nezasiahli,
mohol by sa zrútiť práve v dôsledku straty rýchlosti.
Smerovým kormidlom (smerovkou) u modelu ovládate nielen zatáčanie,
ale pri preletu zákrutou do istej miery aj náklon modelu. Za normálnych okol-
ností model letí priamo bez náklonu s krídlom vodorovne. Zákrutu naopak
model preletí v náklone, do ktorého model uvediete krídelkami.
Pre každú rýchlosť a polomer zákruty existuje určitý optimálny náklon, kedy
model stráca minimum energie - to je dôležité predovšetkým v kĺzavom letu, v
ktorom strata energie znamená stratu výšky a skrátenie doby letu. Čím väčšia je
rýchlosť modelu a menší polomer zákruty, tým musí byť náklon vyššia. Stabilný
náklon v zákrute sa udržiava práve pomocou optimálnej výchylky smerovky.
Zákruta s krídelkami a výškovkou
Predpokladajme, že nácvik preletu zákrutou zahájite vo vodorovnom lete. Zákru-
ta vyžaduje v ideálnom prípade koordinovanú prácu všetkých troch ovládacích
plôch, ktorá zaistí, že model preletí zákrutu s minimálnou stratou výšky a trup
bude v každom okamihu mieriť v smere dotyčnice oblúka zákruty. Pre začiatok si
situáciu zjednodušíte tým, že nebudete riadiť smerovku, ktorej používanie nie je u
modelu tejto kategórie úplne nevyhnutné. V skutočnosti ale práve predovšetkým
modely ako sú väčšie vetrone, hornoplošníky v štýle Piper alebo Cessna, vykonáva-
jú zákrutu oveľa lepšie is použitím smerovky. Zákrutu (napr. doľava) začnete tým,
že model nakloníte doľava vychýlením ovládače krídeliek vľavo. Uhol náklonu je
úmerný polomeru zákruty (a tiež rýchlosti letu modelu) - čím má byť polomer zá-
kruty menší, tým musí byť náklon väčší (ostrú zákrutu môžete „urobiť“ iba vtedy, ak
má model dostatočnú rýchlosť). Začnite len miernou zákrutou s náklonom 20-30
stupňov, nie viac. Akonáhle je model v požadovanom náklone (stále ešte letí pria-
mo), vráťte ovládač krídeliek do neutrálu a súčasne začnite zákrutu točiť citlivým
pritiahnutím výškovky. To je umožnené tým, že naklonená výškovka funguje zá-
roveň aj ako smerovka (malá ukážka vektorové fyziky a skladania a rozkladania
síl) - našťastie nám pritiahnutá výškovka pomáha zákrutu „točiť“.
Pritiahnutie výškovky je tiež nevyhnutné preto, že model v náklone bude mať istú
tendenciu klesať - tým väčšiu, čím je väčší náklon. Je to dané tým, že efektívna
nosná plocha krídla (vertikálny priemet krídla do vodorovnom roviny) v náklone
je nižšia, ako efektívna nosná plocha krídla vo vodorovnom polohe, takže krídlo
dáva trochu nižšia vztlak (tým nižší, čím vyšší je náklon). V zákrute tiež musíte
prekonávať zotrvačné sily, ktoré nútia model pokračovať v priamom letu atď -
bolo by to na dlhé rozprávanie, tu nám ide len o opis toho, ako sa model v zá-
krute riadi. Výškovku priťahujte len toľko, aby model zákrutu prelietal takmer
vodorovne - s trupom skoro rovnobežným so zemou - s čo najmenším klesaním.
Akonáhle preletí približne 3 / 4 oblúku zákruty, je čas model vychýlením krídeliek
na opačnú stranu porovnať, súčasne sa povoľuje pritiahnutie výškovky.
Pamätajte, že bez správneho pritiahnutia výškovky nie je možné zákrutou pre-
letieť, ak nepritiahnete alebo pritiahnete málo, model prejde do klesania (to
je častá začiatočnícka chyba pilotov, ktorí si nedajú povedať a začínajú sami -
uvedú model do prvej zákruty po štarte a potom už len strnulo prizerajú, ako sa
model v zostupnom lete zapichne do zeme). Ak pritiahnete príliš, je to tiež zle,
pretože hrozí strata rýchlosti a pád modelu.
Koordinovaná zákruta s krídelkami, výškovkou a smerovkou
V „predpisovom“ prevedení s použitím smerovky postupujte podobne - model
najskôr uveďte krídelkami do náklonu , s malým oneskorením vychýlite smerov-
ku a pritiahnite výškovku - práve tak, aby model držal stály náklon a v kĺzavom
lete strácal čo najmenej výšku.
Zapojenie smerovky do riadenia so prejaví nasledovne: model ste uviedli krídel-
kami do náklonu vľavo, vychýlite smerovku doľava. Model začne zatáčať vľavo a
začne klesá - viac, ako v predchádzajúcom spôsobe preletu zákruty bez vychý-
lenia smerovky. To je spôsobené tým, že akonáhle so smerovka vychýli zo zvislej
roviny, začne zároveň pôsobiť ako výškovka - a to ako výškovka vychýlená na-
dol, potláčaná, ktorý spôsobuje, model klesá. Prelet zákruty preto opäť vyžaduje
i prácu s výškovkou - musíte ju mierne pritiahnuť, aby model zákrutu prelietal bez
straty výšky (alebo len s minimálnou stratou v kĺzavom letu bez motora).
V skutočnosti je to tak, že smerovka sa skôr ako na zatáčanie používa k „ochot-
nějšímu“ náletu do zákruty a udržiavaniu modelu v optimálnom náklone podľa
letovej rýchlosti a požadovaného polomeru zákruty. Výškovkou model udržujete
vo vodorovnom lete a zatáčate. Ak by ste zvolili príliš veľký náklon nezodpoveda-
júce rýchlosti modelu, bude treba na dosiahnutie vodorovného letu príliš veľká vý-
chylka výškovky, ktorá rýchlosť modelu ďalej zníži, čo môže spôsobiť pád modelu.
Pri vylétávání zo zákruty vracajte smerovku do neutrálnej polohy, podľa potreby
„kontrujte“ výchylkou na opačnú stranu, krídelkami vyrovnávejte náklon a po-
voľujte pritiahnutie výškovky.
Ak sa pozriete na obrázok s grackým znázornením preletu zákrutou, iste si
všimnete, že modelu najprv nejakú chvíľu trvá, ako začne zatáčať. A tiež, že pri
vylétávání zo zákruty je potrebné náklon začať vyrovnávať skôr, ako predok mo-
delu mieri smerom, v ktorom má model letieť po skončení zákruty.
Pozor: Aby lietadlo mohlo letieť, musí mať oproti okolitému prostrediu (voči
vzduchu, nie zemi!) určitú minimálnu rýchlosť (tzv. pádovú rýchlosť). To zname-
ná, že pri lete po vetre musí mať lietadlo oproti zemi väčšiu rýchlosť, aby mohlo
letieť, ako je tomu vo chvíli, keď letí proti vetru. To je tiež dôvod prečo sa štartuje a
pristáva vždy proti vetru - lietadlo môže mať oproti zemi menšiu rýchlosť, a pred-
sa bezpečne letí!
Začiatočníkom sa často stáva, že ich vyľaká zrýchlenie modelu pri lete po vetre
a snaží sa model spomaliť pritiahnutím výškovky. Dôsledkom môže byť spoma-
lenie modelu na úroveň alebo dokonca pod pádovú rýchlosť (hovorí sa tomu aj
„preťaženie“), čo sa prejaví pádom modelu pri pokuse o prechod do zákruty proti
vetru. Ak máte bezpečnú výšku, nie je všetko stratené, ale pri priblížení na pri-
státie (keď sa súčasne sťahuje plyn) je to jedna z častých príčin havárií modelov i
skutočných lietadiel.
Vytrimovanie za letu
Teraz už viete, ako model riadiť, zostáva ešte jemne doladiť nastavenie
neutrálnych polôh kormidiel. Uveďte model do priameho letu bez motora.
Ak sa model s ovládačom smerovky v stredovej polohe stáča do jedného
smeru namiesto priameho letu, vyrovnajte pomocou trimu pod ovládačom
smerovky. Ak sa krídlo modelu nakláňa na jednu stranu, vyrovnajte vychýle-
ním trimu krídeliek na opačnú stranu. Model tiež musí letieť usporiadane - tj
letieť stálou rýchlosťou, nezpomalovat ani nezrychlovat. Prípadné odchýlky
napravte pomocou trimu výškovky. Nájdenie správneho neutrálu krídeliek a
smerovky vyžaduje odlíšenie toho, kedy je náklon alebo zatáčanie modelu
spôsobené nedokonalosťou modelu v smere priečnej a pozdĺžnej osi. Inak sa
môže stať, že síce dosiahnete to, že model letí rovno a bez náklonu, ale trup
modelu je oproti priamemu smeru stočený do strany - model letí „bokom“.
V takom prípade je potrebné upraviť výchylku trimu smerovky tak, aby trup
modelu mieril v smere letu a náklon „dorovnať“ trimom krídeliek. (To ich ďal-
ší dôvod, prečo úvodný let a vytrimovanie zveriť skúsenému pilotovi.)
Čo robiť, ak je potrebná výchylka trimu veľká?
Ak je potrebná výchylka trimu krídeliek, výškovky alebo smerovky väčšia,
ako cca 1/4 rozsahu pohybu páčky trimu na jednu alebo druhú stranu, odpo-
rúčame model dotrimovat mechanicky úpravou dĺžky tiahla. Veľká výchylka
trimu na jednu stranu totiž obmedzuje „užitočnú“ výchylku kormidla na túto
stranu. Po pristátí s vytrimovaným modelom ponechajte pohonný akumulá-
tor pripojený a označte si polohu výchylky kormidla v neutráli napr. na kúsok
papiera vsunutý medzi kormidlo a stabilizátor. Trim daného kanála vráťte
do stredovej polohy, uvoľnite nastavovaciu skrutku variabilnej koncovky na
páke kormidla a tiahlo podľa potreby skráťte alebo predĺžte. Nastavovaciu
skrutku opäť dotiahnite a pri ďalšom lete overte správnosť vytrimovania.
Motorový a bezmotorový let
Model už máte spoľahlivo nastavený pre kĺzavý let bez motora. Ak zapnete
Koordinovaná zákruta vľavo (180 °)
Priamy a vodorovný let
Priamy a vodorovný let
Návrat do pria-
meho letu
Udržujte stály
náklon, rých-
losť a výšku
Zatáčenie
Výchylky ovládacích plôch
Krídelká
Výškovka
Smerovka
Vľavo
Vpravo
Hore
Dole
Vľavo
Vpravo
To Next Page
Loading...
